🏥 Mentálne starnúci lekári udržiavajú naše zdravotníctvo v minulom storočí

Dobré ránko.

V lete žiadne veľké novinky, no my usilovne makáme. Pohovorujeme do Inkubátora, zbierame 1000 hodnotení na letné stáže a rozbiehame patologický newsletter Patho MD – nielen pre patológov. Viac o ňom tu.

Pohovory s mladými lekármi, ktorí sa prihlásili do inkubátora, ma motivovali napísať aj tento komentár.

Podľa nepísaných pravidiel v slovenských nemocniciach by som si za neho nezaslúžil zatestovať. Našťastie sa nechystám.

🦆 Ak si študent alebo študentka medicíny: Ohodnoť u nás na mladilekari.sk tvoju letnú stáž (alebo prácu) – už sme nazbierali 280+ hodnotení z 1000! Zlepšíš tak stáže a môžeš vyhrať Kajana. Teda jeho grafiku.

👩‍⚕️ Ak si mladý lekár alebo lekárka:  Ešte na pár dní sme otvorili prihlasovanie do Inkubátora mladých lekárov. Počúvaj svoje FOMO a prihlás sa. Bude to super. Viac info tu.

🎯 Ak si VLD:  Neurológ Ján Necpál rozbehol projekt MoveOn, cez ktorý vieš pomôcť tvojim pacientom s Parkinsonovou chorobou. Prihlásiť sa dá tu.

Teraz už spomínaný komentár. Užívaj a napíš mi tvoj pohľad. Veľmi si to vážim.

Komentár: Mentálne starnúci lekári udržiavajú naše zdravotníctvo v minulom storočí

Einstein bol dvadsiatnik, keď publikoval svoje prvé prelomové práce o teórii relativity. Marie Curie urobila svoje revolučné objavy v oblasti rádioaktivity počas svojich 30-tich rokov. Paul Langerhans bol ešte len študent medicíny, keď objavil bunky produkujúce inzulín.

Jobs, Gates a Zuckerberg založili firmy s revolučnými produktami, ktoré zmenili celú spoločnosť, len pár rokov po strednej škole.

V medicíne na Slovensku sa však tvárime, že 30-roční lekári a lekárky nemajú čo ponúknuť, nemajú dosť skúseností. Počúvajú napríklad, že sú: „premotivované štence“ alebo „majú prehnaný idealizmus“ (a to citujem z verejného lekárskeho diskurzu).

Majú pekne poslúchať svojich starších kolegov, nerobiť medicínu tak, ako to vidia na kongresoch, ale ako primár povedali. No a keď budú mať šťastie, tak možno raz zatestujú v na to predpísanom čase.

To, čo dnes sledujeme v slovenskom zdravotníctve, je presne aj výsledok takéhoto prostredia. Mladí lekári a lekárky svoju snahu o drobné zmeny a inovácie po čase vzdajú, pretože na ne jednoducho nedostanú priestor. S entuziazmom a samozrejmosťou predstavia nápady na zlepšenia prvýkrát, druhý, tretí. Ale keď 10ty-krát počujú, že sa niečo nedá a „my to takto robíme už 30 rokov”, tak to jednoducho vzdajú. Nevidia podporu.

Následne sa z nich stanú rovnakí cynickí, vyhorení lekári, ktorým je všetko jedno. V tom lepšom prípade so skloneným pohľadom rýchlo dokončia atestáciu, a potom odídu do ambulancie, zahraničia alebo rovno mimo medicínu.