🥼 Ambulant Špeciál s holländer law

👋 Ahoj, vitaj pri ďalšom vydaní Ambulant MD.

Dnes to bude trochu iné. Pripravili sme pre teba právny špeciál v spolupráci s advokátskou kanceláriou holländer law, ktorú má pod palcom Mag.iur. Mgr. Lucia Holländer, LL.M.

S holländer law pravidelne pripravujeme právny tip do newslettra, čo si si už asi všimol*a.

Ako som spomínal v poslednom vydaní, jeden z modulov Ambulant akcelerátora patril právu v medicíne. Jedna téma zarezonovala výrazne viac než ostatné: informovaný súhlas. Preto sme sa ju rozhodli spracovať podrobne.

V dnešnom Ambulant MD:

✍️ Podpis pacienta ≠ informovaný súhlas

🩺 Kedy liečiť aj bez súhlasu pacienta

🙅 Jedna veta v dokumentácii nestačí

Poďme na to!

✍️ Pacient podpísal formulár, takže vybavené?

Nie celkom. Informovaný súhlas nie je len papier s podpisom na konci.

Je to celý proces, počas ktorého pacient dostane zrozumiteľné informácie, môže sa pýtať a má reálnu možnosť rozhodnúť sa.

Keď je tento proces urobený dobre, chráni autonómiu pacienta a zároveň dáva lekárovi pevný medicínsky aj právny rámec.

⚖️ Informovaný súhlas je proces, nie jednorazová formalita.

Zákon definuje informovaný súhlas ako preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie. Za informovaný súhlas sa považuje aj preukázateľný súhlas, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak zákon neustanovuje inak.

V praxi to znamená dve veci. Najprv pacientovi vysvetlíš, čo sa ide diať. Potom mu dáš priestor, aby sa slobodne rozhodol.

Niekedy sa k tomu však treba vrátiť. Ak sa počas diagnostiky alebo liečby zmení navrhovaný postup, objaví sa nová významná alternatíva alebo sa podstatne zmenia riziká, nestačí sa spoliehať na pôvodný rozhovor. Pacienta treba znovu informovať a dať mu možnosť rozhodnúť sa v novej situácii.

✅ Kedy je súhlas platný?

Súhlas je prejavom vôle. Musí byť preto slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný.

Problém môže vzniknúť napríklad vtedy, keď človek pre duševnú poruchu v danom momente nedokáže pochopiť význam svojho rozhodnutia alebo ovládnuť svoje konanie. Dôležité však je, že nerozhoduje samotná diagnóza. Rozhoduje konkrétny stav konkrétneho pacienta v momente, keď sa má rozhodnúť.

🧑‍⚕️ Kto pacienta poučuje a komu sa informácie poskytujú?

Poučenie dáva ošetrujúci zdravotnícky pracovník.

Nemusí to byť iba lekár. Platí však jednoduché pravidlo: každý člen zdravotníckeho tímu poučuje len o tom, na čo má odbornú spôsobilosť a za čo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zodpovedá.

Pri zložitejšom zákroku sa na ňom môže podieľať viac členov tímu. Každý pacientovi vysvetlí tú časť, ktorá patrí do jeho kompetencie.

😷 Koho treba poučiť?

V prvom rade pacienta, ktorému sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Informácie však treba poskytnúť aj ďalšej osobe, ak si ju pacient určil.

Ak pacient nie je spôsobilý dať informovaný súhlas, poučenie dostáva jeho zákonný zástupca alebo iná osoba, ktorú zákon zahŕňa pod tento pojem. Je však nutné primeraným spôsobom informovať aj osobu, ktorá nie je spôsobilá dať informovaný súhlas.

Ešte pred samotným rozhovorom treba overiť, kto pred nami sedí a či má táto osoba právo rozhodovať za pacienta. Treba preto skontrolovať príslušný doklad, rozhodnutie súdu alebo iný právny titul, z ktorého toto oprávnenie vyplýva.

💭 Čo musí pacient vedieť?

Pacient nepotrebuje počuť čo najdlhší zoznam všetkého, čo sa teoreticky môže stať. Potrebuje dostať informácie, podľa ktorých sa dokáže rozumne rozhodnúť.

Poučenie preto musí pokrývať účel, povahu, následky a riziká navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Pacient má vedieť aj to, aké má možnosti a čo môže nasledovať, ak starostlivosť odmietne alebo odloží.

V praxi mu treba vysvetliť najmä to, čo navrhujeme a aký je cieľ výkonu alebo liečby. Mal by rozumieť tomu, ako bude výkon prebiehať a čo môže očakávať po ňom, vrátane vysvetlenia prípadných rizík.

🗣️ Ústne, konkludentne alebo písomne?

Poučenie musí byť zrozumiteľné, ohľaduplné a bez nátlaku. Pacient má dostať dostatok času na rozhodnutie a priestor na otázky. Jazyk aj množstvo informácií treba prispôsobiť jeho veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotnému stavu a komunikačným potrebám.

Ak zákon nevyžaduje písomnú formu, pacient môže súhlas vyjadriť ústne alebo konkludentne teda svojím správaním. Zo správania však musí byť v konkrétnej situácii jasné, že pacient s výkonom súhlasí. A súhlas platí iba pre výkon, o ktorom bol poučený. Keď pacient nastaví ruku na bežný odber krvi, možno z toho vyvodiť súhlas s odberom. Neznamená to však, že súhlasil aj s ďalším invazívnym výkonom.

✒️ Písomný informovaný súhlas zákon vyžaduje najmä:

• pri umelom prerušení tehotenstva,

• pri biomedicínskom výskume,

• pri sterilizácii,

• pred invazívnym zákrokom v celkovej alebo lokálnej anestézie,

• pri zmene diagnostického alebo liečebného postupu, ak nový postup nebol súčasťou predchádzajúceho súhlasu,

• pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek.

Písomný formulár môže byť užitočný aj v ďalších situáciách s vyšším rizikom. Stále však zostáva najmä dôkazným nástrojom. Ak zákon písomnú formu výslovne nevyžaduje, samotný formulár nenahrádza rozhovor s pacientom.

❌ Keď pacient povie nie

📖 Odmietnutie poučenia

Pacient môže odmietnuť nielen liečbu, ale aj samotné poučenie. Ak má na poučenie právo, má právo povedať, že ho nechce. O odmietnutí treba urobiť písomný záznam. Podpis pacienta je vhodný, ale zákon ho neurčuje ako podmienku platnosti odmietnutia.

Ak pacient odmietne podpísať aj záznam, treba to do dokumentácie uviesť spolu s okolnosťami. Podpis prítomného svedka môže takémuto záznamu pridať na dôkaznej hodnote.

Po odmietnutí poučenia môže pacient spravidla stále udeliť súhlas so zdravotnou starostlivosťou. Nie však vždy. Výnimkou sú situácie, pri ktorých zákon predchádzajúce poučenie osobitne vyžaduje. Ide najmä o umelé prerušenie tehotenstva, biomedicínsky výskum, sterilizáciu a odber alebo transplantáciu orgánov, tkanív a buniek.

🚫 Odmietnutie liečby

Pacient, ktorý je schopný rozhodovať, môže odmietnuť aj konkrétny výkon alebo pokračovanie liečby. Úlohou lekára je vtedy vysvetliť mu možné následky jeho rozhodnutia a medicínsky rozumné alternatívy.

Ak pacient po tomto rozhovore liečbu slobodne a informovane odmietne, jeho rozhodnutie treba rešpektovať. A to aj vtedy, keď môže mať odmietnutie život ohrozujúce následky. Samozrejme, výnimkou sú prípady, keď zákon umožňuje poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu.

↩️ Odvolanie súhlasu

Pacient môže svoj súhlas aj odvolať. A môže to urobiť kedykoľvek. Odvolanie súhlasu treba zaznamenať. Ak pacient odvolá súhlas počas výkonu, situácia si vyžaduje okamžité klinické posúdenie. Zdravotník musí rešpektovať jeho vôľu, ale zároveň postupovať tak, aby výkon bezpečne ukončil a nespôsobil pacientovi zbytočné bezprostredné ohrozenie.

🤷 Kedy možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu?

Len v prípadoch, ktoré výslovne stanovuje zákon. Tieto výnimky nemožno rozširovať iba preto, že lekár považuje navrhovaný postup za správny alebo rozhodnutie pacienta za nerozumné.

Informovaný súhlas sa nevyžaduje najmä:

• pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak ho nemožno získať včas, ale možno predpokladať, že by ho pacient udelil,

• pri ochrannom liečení alebo detencii uloženej súdom a pri zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe rozhodnutia súdu,

• pri zákonom vymedzenej ústavnej starostlivosti o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu závažne ohrozujúcu svoje okolie,

• pri ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu,

• pri ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu podľa Trestného poriadku.

Ani zdravotná starostlivosť bez súhlasu však neznamená, že pacient stráca svoje základné práva. Stále treba rešpektovať jeho ľudskú dôstojnosť, poskytnúť mu primerané informácie a umožniť mu vyjadriť svoj názor. Výnimka zo súhlasu dáva právny titul na poskytnutie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti. Nie voľné oprávnenie ignorovať vôľu pacienta.

📋 Dokumentácia: zapisujeme obsah, nie iba výsledok

Pri informovanom súhlase nestačí zapísať, že pacient povedal áno alebo nie. Zákon rozlišuje elektronický zdravotný záznam a zápis do zdravotnej dokumentácie. Do príslušného elektronického záznamu sa zapisuje, či pacient poučenie dostal alebo ho odmietol. A tiež to, či informovaný súhlas udelil, odmietol alebo odvolal.

Zdravotná dokumentácia však musí obsahovať viac. Patrí do nej spôsob a obsah poučenia, odmietnutie poučenia, udelenie informovaného súhlasu, jeho odmietnutie aj odvolanie.

Ak za pacienta rozhodoval zákonný zástupca, zapisuje sa aj vyjadrenie samotného pacienta, ktorý nebol spôsobilý dať informovaný súhlas.

Samotná veta „pacient poučený“ preto spravidla nestačí. Z dokumentácie by malo byť zrejmé, o čom rozhovor bol, aké možnosti pacient dostal a ako sa rozhodol.

Krátky checklist pred výkonom 👇