🫀Kardio MD #46 Ignorujeme pečeň, platí za to srdce

Dobré ránko!

Dnes ti ukážem dve klinické diagnózy, ktoré sa tvária nenápadne, no ak ich zachytíš, cielene došetríš a správne zaliečiš, meníš trajektóriu pacientovho života. V kvalite aj dĺžke života.

Stačí ich neprehliadnuť. A vedieť, čo s nimi urobiť.

V dnešnom Kardio MD:

🎢 Liečime rHTN… alebo prehliadame príčinu?

🍟 MASLD a zvýšené riziko KVS ochorení

🧠 Ako maximalizovať koncentráciu a pamäť

Užívaj!

🚩 Prevalencia hyperkortizolizmu pri rezistentnej hypertenzii

Rezistentná hypertenzia (rHTN) môže mať endokrinologické príčiny. Napríklad v 5–15 % prípadov je spôsobená primárnym hyperaldosteronizmom (PA), preto stanovenie pomeru aldosterón/renín už má patriť do rutinného diagnostického postupu. Viac som sa o diagnostike rozpísal v 31. vydaní.

📚 Americká štúdia MOMENTUM, prezentovaná na tohtoročnom kongrese ACC, skúmala 1 086 osôb s rezistentnou hypertenziou (systolický krvný tlak ≥130/80 mmHg napriek trojkombinácii antihypertenzív v maximálne tolerovanej dávke vrátane diuretika, alebo minimálne štvorkombinácii bez ohľadu na hodnotu krvného tlaku, podľa kritérií AHA/ACC). U všetkých účastníkov bol vykonaný dexametazónový supresný test: podanie 1 mg dexametazónu o 23:00 večer a následné meranie plazmatického kortizolu o 8:00 ráno.

Hodnota kortizolu >1,8 µg/dl (pri hladine dexametazónu ≥140 ng/dl) bola považovaná za patologickú. Prekvapivo bol tento primárny cieľový ukazovateľ splnený v 27,3 % (297/1 086) prípadov. V následnom CT vyšetrení sa približne u štvrtiny účastníkov s hyperkortizolizmom zistila masa v oblasti nadobličiek.

📈 Endogénny hyperkortizolizmus predstavuje poddiagnostikovanú, no patofyziologicky robustnú príčinu rezistentnej hypertenzie, s významným presahom do kardiometabolického rizika.

Dostupné dáta naznačujú jeho nezanedbateľnú prevalenciu v populácii rHTN, pričom mechanizmy zahŕňajú komplexnú interakciu RAAS dysregulácie, zvýšenej vaskulárnej reaktivity, endoteliálnej dysfunkcie a renálnej retencie sodíka cez aktiváciu mineralokortikoidného receptora.

🩺 Klinická implikácia je jasná: testujme, lebo oneskorená diagnostika znamená dlhodobú expozíciu kortizolu a kumulatívne zvýšenie KV morbidity a mortality.

Pacienti s PA majú oproti esenciálnej hypertenzii 2× vyššie riziko CMP a zlyhania obličiek, 3× vyššie riziko fibrilácie predsiení a dvojnásobné riziko srdcového zlyhania. Napriek tomu PA ostáva masívne poddiagnostikovaný.