🏥 #14 Budú dnešné riešenia v zdravotníctve zajtrajšími problémami?

Niekto na vás myslel a tento e-mail vám preposlal? Prihláste sa na odber, alebo buďte práve vy, kto ho odporučí ďalej.

Dobré ráno. Ako to už býva, dnešné riešenia môžu byť zajtrajšie problémy a po posledných dvoch mesiacoch je to ešte zjavnejšie. Stiahnutím výpovedí sa boj o lepšie zdravotníctvo na Slovensku ešte len začína. Držme si palce.

V dnešnom Reporte MD o:

👩 tom, čo očakávajú Slováci od zdravotníctva

🦟 novej zbrani proti malárii

🤖 a neustále sa zlepšujúcej AI

Enjoy.

Aké zdravotníctvo očakávajú Slováci?

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) si nechal vypracovať prieskum verejnej mienky, kde sa snažil zistiť preferencie a očakávania Slovákov od zdravotníctva. Prieskum sa robil ešte v septembri (publikoval sa minulý týždeň) a vzorku tvorilo 1 009 respondentov.

V prieskume overovali názor obyvateľov Slovenska na hlavnú úlohu verejného zdravotníctva, priority, ochotu uvažovať nad nákladmi kvality či ochotu kupovať si dodatočné služby. Hlavnou otázkou bolo porovnanie príklonu k „necielenému“ (kvantita bežnej liečby na úkor kvality liečby ťažkých stavov) verejnému zdravotníctvu, alebo „prioritizujúcemu“ (kvalita liečby ťažkých stavov na úkor kvantity bežnej liečby) verejnému zdravotníctvu.

Výsledky?

• Dve podobne veľké skupiny občanov majú navzájom protichodnú predstavu o zdravotníctve. Takáto rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík, ktoré sa snažia splniť prianie oboch skupín – mať aj kvalitu, aj kvantitu.

• Jasná dominancia respondentov si želá kvalitu a kratšie čakacie doby (spolu 63 %), finančné náklady sú menej dôležité.

• Iné nastavenie priorít v zdravotníctve oproti dnešku by prijala až polovica rozhodnutých ľudí.

• Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve.

• Táto ochota reprezentuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne.

Podľa analytika Martina Vlachynského je takéto rozdelenie názorov jedným z dôvodov politickej neochoty zavádzať veľké reformy v zdravotníctve (to, čoho sme svedkami ostatný týždeň nie sú reformy a ani veľké). Spomína tiež, že tí, ktorí budú chcieť vyššiu kvalitu, budú zo systému vystupovať smerom do súkromnej sféry a do zahraničia.

Pravdepodobne sa tu ešte dlho nenájde tak odvážny politik, ktorý by povedal, že ľudia sa budú musieť spolupodieľať na vlastnom zdraví. A to nielen finančne, ale aj svojimi činmi. Bezplatné zdravotníctvo neexistuje.

Parlament schválil a prezidentka podpísala

Ak sa od minulého týždňa pýtate, na čom sa vláda a LOZ dohodli, tak celé memorandum nájdete tu.

Nateraz je výborné, že je kríza zažehnaná a takmer všetci lekári stiahli výpovede. Pacienti sa nemusia obávať odložených operácií a nedostupných služieb v nemocniciach. Ďalej je na mieste sa pýtať, či bude v zdravotníctve za viac peňazí pre lekárov aj viac muziky pre pacientov. Táto kauzalita je zatiaľ otázna.

Výsledná dohoda má podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara viaceré úskalia a otázniky:

• skokové zvýšenie platov v slovenských nemocniciach si bude vyžadovať každý rok vyčleňovanie obrovského balíka peňazí z rozpočtu

• otázne je, či to následne negatívne nepocítia iné segmenty zdravotníctva, na ktoré už potom nezvýšia zdroje

• nemocnice sú už dnes zadlžené a pri zvýšení mzdových nákladov ostane menej zdrojov na zlepšovanie infraštruktúry a pracovných podmienok

• pracovné podmienky lekárov sa teda tak rýchlo nezlepšia, a preto budú aj tak motivovaní odchádzať do zahraničia.

Takže môžeme byť tam, kde sme boli na začiatku. Plošným zvýšením platov sa „zabetónuje priemernosť Slovenska” a nízka efektivita zdravotníctva. Nádej vidí Zachar v reformách zdravotníctva, kde by mohla byť zakomponovaná motivačná zložka mzdy, o ktorej by rozhodovali priami nadriadení. Tá by zohľadnila excelentnosť šikovných lekárov a lekárok, čo by motivovalo ku kvalite.

Zaujímavé je, že zvýšenie miezd je napokon vyššie, ako chcel samotný LOZ v priebehu vyjednávaní, čo pekne vidno na grafoch Martina Smatanu na Facebooku.

Ministerstvá zdravotníctva a financií teraz ešte musia doriešiť stabilizačný príspevok zdravotníckym pracovníkom, ktorý im sľúbil majster na nesystémové opatrenia Igor Matovič. Síce môže toto opatrenie stáť stovky miliónov, no vôbec nerieši situáciu spravodlivého ohodnotenia sestier, sanitárov a ďalších zdravotníkov.

Perlička: Každé moderné zdravotníctvo ráta so silným ambulantným sektorom, aby pacienti nemuseli končiť v nemocnici v prvom rade. Bohužiaľ ten nebol predmetom diskusií ostatné týždne a dokonca sa „pozmeňovákom” dostalo do zákona obmedzenie týkajúce sa rezidentov, ktorých po novom nemôže zamestnávať nikto iný ako nemocnica. Krok späť.

V skratke

• Nemocnice sú tradične v strate, dlžia svojim dodávateľom a tiež sociálnej a zdravotným poisťovniam. Od štátu dostanú finančnú injekciu vo výške 258 miliónov eur.

• Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zmení zdravotnú poisťovňu od budúceho roka 180-tisíc ľudí. Poistenci hlasujú svojimi nohami, čo si myslia o „unitári” a nárast zaznamenali súkromné poisťovne.

• Nezisková organizácia Plamienok by bola cool aj bez toho, ale zároveň rozširuje terapie aj pre ukrajinské deti, ktoré smútia v dôsledku vojny.

• Služba ePN získala Cenu ITAPA 2022 v kategórii Najlepší projekt digitalizácie spoločnosti.